Veľká cyperská lúpež

“Děláš velkou chybu, Jaromíre. To se ti vymstí.”
“Co zas?”
“No to tvoje vracení sirek do krabičky… Jednou to poznáš.”

Túto scénku z filmu “Vesničko má středisková” momentálne prežívajú klienti cyperských bánk (väčšinou ruskí KGB oligarchovia) potom, ako im zločinci vydávajúci sa za centrálnych plánovačov z Bruselu oznámili, že im zhabú časť ich úspor v bankách. Hoci ešte nie je isté, či to bude 6, 10 alebo pôvodných 40 percent.

Aj keby napokon tento otrocký dekrét neprešiel tamojším mafiánskym výborom, čierna mačka je už z vreca von. Tento návrh je totiž dôkazom, že štátno-banksterskí zločinci sa nezastavia pred ničím a vyplienenie účtov v bankách je pre týchto zúfalcov reálna varianta.

cyprus

Zatvorené banky cez predĺžený víkend, prázdne bankomaty, nefungujúci online banking, prípadne zákaz posielania peňazí mimo krajinu. Toto je scenár, ktorý sa môže zopakovať v akejkoľvek daňovej farme v západnom svete. Cyprus je iba taká modelová ukážka a branné cvičenie mafiánov pred väčšími sústami, spočiatku najmä v okolí Stredomoria.

Ak sa niekto už ani z tohto nepoučí a naďalej slepo zveruje peniaze skrachovaným bankám, tvrdo zaplatí. Riešenie? Netreba kupovať zlato ani striebro, s nie lacnými poplatkami za skladovanie a rovnakým rizikom zhabania ako v banke. Stačí bitcoin, pol bitcoinu, desatinu bitcoinu alebo ľubovoľnú čiastku kedykoľvek bezpečne uschovať na zvolenom mieste a nosiči. Táto úschova je síce zadarmo, no vyžaduje si čas na naštudovanie ako správne Bitcoin používať.

“Ak štát vidí vašu hotovosť, ukradne vám ju. Je to príliš veľké pokušenie.”

Reklamy

Coinlab/Mt.Gox nepoloží Bitcoin, ani keby chcel

Po hlavnej udalosti minulého týždňa, teda prebratí americkej časti klientov najväčšej bitcoinovej burzy Mt.Gox spoločnosťou Coinlab, je jasné, že scenár znelegálnenia Bitcoinu vládami sa na najbližšie obdobie zrejme odkladá. Týmto dealom chce americká firma totiž pritiahnuť do obchodovania kapitál väčších investičných spoločností a bohatých jednotlivcov. A banka, cez ktorú budú obchodovať, musí spĺňať všetky najprísnejšie regulácie americkej vlády. Táto transakcia má viacero uhlov pohľadu a vyvoláva veľa otáznikov a špekulácií.

Niekoľko vecí na celom tomto deale smrdí a pôsobí ako výsledok zákulisných právnických a politických tlakov. Ak má Coinlab nejaké konkrétne dohody s veľkými (možno Wall Street) firmami, ktoré chcú investovať do Bitcoinu, čo mu bráni v založení takejto burzy? Navyše, ak jej šéf sám deklaruje, že majú záujem predovšetkým o takýto typ klientov. Odpoveď sa núka: každý obchod potrebuje dve strany. Kupujúcemu musí niekto predávať a naopak. Keďže americkí klienti tvoria zhruba 80% likvidity Mt.Goxu, pre veľkých hráčov je to vítaná protistrana najmä na shortovanie BTC. „Jednotlivci už investujú do Bitcoinu, ale naozaj iba tí najbláznivejší. Potrebujú jednoduchú pomoc account manažérov a bezpečnú úschovu. A tiež prepojenie s ich existujúcimi brokerskými účtami,“ tvrdí šéf Coinlab Peter Vessenes na Bitcointalk.

coinlab

Coinlab a Mt. Gox prichádzajú s pomerne prekvapivým oznámením práve v čase, keď cena Bitcoinu prekročila historické maximum. Jedným z dôvodov tohto obchodu môže byť práve stúpajúca cena, ktorá robí problém Mt.Goxu pre rastúci počet používateľov-zväčša so záujmom nakúpiť bitcoiny. Stačí sa teraz pozrieť na počet čakateľov – nových zákazníkov Mt. Goxu, ktorý prekračuje dve tisícky. Títo ľudia chcú nakupovať, ale nemôžu. Podobné problémy však majú aj ostatné zmenárne.

Okrem toho Mt.Gox je už dlhodobo známy slabším zákazníckym servisom, ako aj nie zrovna promptným vybavovaním rôznych problémov a niekedy aj obchodných objednávok. Proste biznis zmenárne narástol za pár mesiacov enormne a zakladateľovi Markovi Karpelesovi asi aj cez hlavu a potreboval sa zbaviť veľkého bremena skôr, ako by prišlo k nejakému problému podobnému spred roka a pol. Svoj podiel na tom mohol mať aj tlak tamojšej japonskej banky, ktorá by sa musela vysporiadavať s likvidačným americkým zákonom FATCA, týkajúcim sa všetkých amerických klientov.

Istým, jemne povedané, paradoxom je, že v časoch, keď mnoho spoločností (alebo ich zastúpení) odchádza z kedysi slobodnej zeme, aby sa vyhli zdieraniu a špicľovaniu americkej vlády, Mt.Gox sem presúva svoju základňu. Ak sa americkej vláde z akéhokoľvek dôvodu znepáčia aktivity Coinlab/Mt.Gox, môžu ich zrušiť v tej sekunde a zhrabnúť všetky peniaze klientov. Navyše, je isté, že tajní získajú cenné informácie o každom používateľovi Bitcoinu v USA, ktorý obchoduje cez túto zmenáreň.

Mt. Gox sa nikdy nevyhraňoval ako nejaké libertariánsko-anarchistické útočisko pred „zlými vládami a bankami“ a správa sa ako aktér na trhu, ktorému sa hodí presunúť časť svojho biznisu na plecia niekoho iného. Hoci nevieme, či a kto všetko stojí v pozadí Coinlab a tohto dealu a čo to všetko bude presne mať za následok, isté je, že Bitcoin tu v nejakej podobe bude stále. Nikto ho nemôže zničiť. Jeho cesta však môže byť kľukatejšia a tŕnistejšia.

Jedna vec je úplne jasná: ak má byť Bitcoin široko akceptovanou menou, vstup veľkého špekulatívneho kapitálu tomu môže pomôcť. Je to priam podmienka. Dobrou správou je, že pre trh to znamená vyššiu likviditu, možnosť pre investorov a špekulantov nakupovať, resp. predávať vo väčších objemoch. S tým bude súvisieť spočiatku aj väčšia volatilita ceny. Prípadným vstupom Wall Street kapitálu sa môže BTC obchodovať najskôr ako lacné akcie – teda s často sa opakujúcim „boom-bust“ cyklom. V takom prípade investori s taktikou nakúpiť a držať nebudú zažívať ľahké časy. Naopak, môže to byť raj pre krátkodobých špekulantov. A ak potečú veľké peniaze do Bitcoinu, vytvorenie derivátových finančných produktov už je iba formalita. Rovnako ako ich obchodovanie na spôsob papierového zlata a striebra, kde dve-tri investičné štátobanky ovládajú celý trh. Paralela s manipulovaním ceny na spôsob zlata a striebra je na mieste, ale sila Mordoru je tu značne limitovaná.

Znefunkčniť najväčšiu burzu na trhu môže na chvíľu zabrzdiť Bitcoin v rozlete, ale nie zlomiť alebo zlikvidovať, ako ukázali aj udalosti z roku 2011. Štáty budú chcieť dostať Bitcoin pod kontrolu akýmkoľvek možným spôsobom. Prišli na to, že jednoduchým zákazom to nepôjde a schodnejšia bude cesta regulácie. No pre používateľa Bitcoinu je zmenáreň ako Mt. Gox iba jedna z možností. Nie nevyhnutnosť. Ak niekto uverí pekným sľubom vlády o poistení vkladu, investície, zverí svoje súkromné kľúče do rúk bankám, nech sa o pár rokov nečuduje, keď dopadne ako klienti MF Global. Týmto a možno aj budúcimi krokmi Mt.Goxu sa otvárajú možnosti pre v súčasnoti menšie zmenárne mimo amerického teritória (napríklad BitStamp), ktoré budú chcieť prilákať zákazníkov zvýšeným dôrazom na aké-také súkromie.

Mt.Gox nerovná sa Bitcoin. Hoci ide o suverénne najväčšiu zmenáreň, veľa a aj vysokoobjemových transakcií sa realizuje cez iné kanály-napríklad OTC trh alebo Localbitcoins.com. Ak by sa aj Coinlab/Mt.Gox dostal do rúk vlády, ešte to neznamená koniec Bitcoinu. Rovnako ako jeho napadnutie pred dvoma rokmi neznamenalo stop Bitcoinu.

Ako z 20. storočia…

Neviem prečo, ale pri prechádzaní titulkov správ ako je táto sa mi vždy na tvári objavuje mierny úškrn. Vlastne viem… Je to ako keby z 20. storočia: Karty klientov bánk zneužili, z účtov zmizli peniaze, pobočku na “Kvetinovej ulici v Slniečkove” znova vykradli zlodeji a odcudzili X eur, bankomatová mafia na strednom Slovensku stále vyčíňa…

Doba platobných bankomatových kariet sa pomaly blíži ku koncu, nahrádzať ich budú mobily, internet a kto vie čo ešte. No ku koncu sa blížia nielen karty, ale i “verejné” “peniaze”. Mám tým na mysli tie papiere a mince, ktorými ešte stále ľudia platia, prípadne ich elektronické ekvivalenty, ktoré sa ešte stále považujú za peniaze (euro, dolár…), no v skutočnosti už dávno nimi nie sú, ak vôbec niekedy boli.

Keďže žiadne záchodovým papierom kryté peniaze v histórii ľudstva neprežili viac ako niekoľko desiatok rokov (súčasný americký dolár je výnimka, no aj jeho dni sú spočítané), je čas vrátiť sa k podstate. Alternatívne elektronické aj lokálne meny vo svete vznikajú ako huby po daždi. Niektoré sú len politickou pascou pre neuvedomených, iné sa len tvária ako peniaze, ďalšie slúžia na odpútanie pozornosti od tých pravých.

Obrázok

Keďže technologický pokrok zastaviť nemožno, musia sa vyvíjať aj peniaze. Ani nie tak ich funkcia (akceptované platidlo, uchovávateľ hodnoty, zúčtovacia jednotka…) ako forma a vlastnosti. Smerom k rýchlosti, jednoduchosti, bezpečnosti, súkromiu, či anonymite. A z tohto pohľadu patria súčasné kamenné banky a ich bankomaty do minulosti rovnako ako dinosaury. A čo zlato a striebro? Drahým kovom patrilo počas celej histórie prominentné miesto a ešte stále zrejme bude, pretože spĺňajú takmer všetky požiadavky na peniaze. Kde ich vlastnosti krývajú, je funkcia platidla, pohodlnosti, bezpečnosti, anonymity. Tieto všetky kritériá spĺňa momentálne jediná mena – Bitcoin.

Áno, táto digitálna mena si vyžaduje od používateľa najskôr naštudovanie nejakých znalostí ako ju bezpečne používať, inak veľmi ľahko príde o peniaze. Ale tak to v živote chodí. Ak zveríte svoje ťažko zarobené bubáky niekomu, komu slepo dôverujete – štát, banka, fond, broker, očakávate iný výsledok ako mínus na svojom účte(zvlášť v prvých dvoch prípadoch)? Pri Bitcoine nemusíte veriť nikomu a ničomu, iba sa spoľahnúť na matematické zákonitosti, ktoré kontrolujú, že všetko prebieha tak ako má.

Za dôveru sa Bitcoin dokáže odmeniť. Napríklad tak, že vám nebude rok čo rok ukrajovať z peňaženky cez infláciu. Mimochodom, toto je najväčší zločin Súčasného Systému Štátnych Peňazí (SŠSP; pre (ne)pamätníkov- toto je skratka Slovenskej štátnej sporiteľne, predchodcu jednej veľkej banky), ktorého sa dopúšťa každá vláda, centrálna banka v spolupráci s komerčnými bankami. Tie vykradnuté pobočky, vybielené účty, zneužité karty, za ktoré môžu drobní zlodejíčkovia, sú iba nepatrnými omrvinkami.

Bitcoin valcuje mainstream

Nie že by osud Bitcoinu závisel od publicity, akej sa digitálnej mene dostáva v klasických, menej klasických propagandických, či alternatívnych médiach. Stále však ide a ešte v najbližších pár rokoch pôjde o nový fenomén, ku ktorému si ľudia iba postupne budú nachádzať cestu. Internet bol tiež krátko po vzniku záležitosťou iba niekoľkých nadšencov, zmasovel až po pár rokoch.
Preto je dôležité, čo a ako sa objavuje v éteri. Mainstreamové média fungujú podľa svojich vlastných pravidiel (ktoré majú s objektivitou iba veľmi málo spoločného) a spravidla sa zaujímajú o nejakú novú vec až vtedy, keď môžu šokovať diváka alebo čitateľa. Súčasný začínajúci rozmach Bitcoinu, ktorý na údiv niektorých nepoložili ani vlaňajšie problémy s podvodmi, či haknutiami niektorých zmenární, poskytuje dobrú príležitosť.

Asi najväčším prekvapením týchto dní je článok publikovaný agentúrou Bloomberg. Aj keď neprináša nič, čo by priemerný znalec Bitcoinu nevedel. Vzhľadom k faktu, že ide o zdroj informácií, ktorý je predĺženou rukou bankárov a vlády, kde sú informácie často jednostranne servírované, zámerne zavádzajúce alebo nepresné, je tak trochu prekvapenie, že tento článok k takýmto nepatrí. Navyše dostal aj prominentné umiestnenie medzi titulnými správami dňa. Jeho význam spočíva najmä v tom, že agentúrny servis odoberá veľa mainstreamových novín a spravodajských portálov. Preto možno očakávať jeho ďalšie šírenie.
Autor Max Raskin si všíma rastúcu cenu Bitcoinu, ktorá sa za posledný rok viac ako zdvojnásobila v dolárovom vyjadrení. To by mohlo vyvolávať obavy o naštrbovaní úlohy centrálnych bánk, pričom tu cituje aj vlaňajšiu štúdiu ECB. Podľa Steva Hankeho z John Hopkins University v USA “ECB je zjavne znepokojená a nie je to otázka reputácie. Je to konkurenčná hrozba. Virtuálne meny budú možno tak výhodné, že budú znamenať hrozbu z dôvodu ich ľahkého používania.”

Články Jona Matonisa, okrem iného člena predstavenstva Bitcoin Nadácie, vo Forbese už dlhodobo patria medzi najrešpektovanejšie a najcitovanejšie v tejto komunite. Jeho najnovšiemu editorialu s názvom “Zákaz Bitcoinu vládou by úplne zlyhal” sa budeme venovať neskôr.

Medzi prekvapenia týchto dní možno zaradiť aj článok na rešpektovanom ekonomickom serveri ZeroHedge, určenom najmä pre investorov, špekulantov, ale i ekonómov, ktorí sa nespoliehajú na tradičnú propagandu existujúceho systému. Príspevok bol zjavne vyvolaný správou Bloombergu.
Autor si s už tradičnou brisknosťou a expresivitou všíma rastúce obavy bankárov. “Nebolo to zlato, striebro alebo zlatý tungsten, ktoré sa stali terčom výsmechu zábavnej štúdie ECB v novembri, ale decentralizovaná elektronická mena Bitcoin. Štúdia mala upozorniť na to, že v očiach Dragiho frankfurtských inštitúcií, nejde o nič iné ako podvodnú pyramídovú hru…
Budú mať FED, ECB a BIS plné ruky práce s tlačením ceny zlata nadol, aby sa viac venovali tejto elektronickej mene, alebo sa ich pozornosť obráti z každodenných útokov na vzácne kovy na túto hrozbu, ktorá je prinajmenšom v Európe tak veľká, že samotná ECB sa musela zapojiť do debaty?
…Počúvajte ECB. Ak nič iné, tak určite je to odborník na tému podvodných pyramídových hier”, zakončuje článok vo svojom štýle ZeroHedge.

emirates

Značne objektívny (nie prehnane optimistický, ani zatracujúci) 5-stranový článok Noaha Davisa pod názvom “Bitcoin efekt” prináša časopis dubajskej leteckej spoločnosti Emirates s mesačnou periodicitou. Cieľovou skupinou časopisu sú prevažne majetnejší turisti, biznismani a investori.
Autor objasňuje fenomén novej digitálnej meny a prečo je budúcnosť obchodu už teraz. Okrem iného cituje aj majiteľa BitPay Tony Gallippiho, ktorý verí, že 10 až 100 miliónov ľudí bude používať Bitcoin v priebehu troch rokov.
O niečo rezervovanejší postoj k novej mene má David Birch: “Čo je tým, čo nás Bitcoin najviac naučil? Že ľudia sú pripravení zvažovať alternatívy. Bitcoin je dôležitý. Musíme ho študovať a poučiť sa z neho. Ale tým poučením nie je, že bude vládnuť svetu.”

Bitcoin si pomaly nachádza cestu aj do neanglicky píšucich denníkov. Najväčšie a najmainstreamovejšie španielske periodikum El País na základe správy Bloombergu publikovalo stĺpec, aký možno od neho očakávať.
Okrem nie celkom presných faktov je to vykreslenie Bitcoinu ako nebezpečného nástroja kriminálnych živlov. Autor článku Javier Martín vidí jedinú možnosť ako sa centrálne banky môžu zbaviť konkurencie: masívne odstránenie digitálnych mincí. “Ak sa odstránia súbory wallet.dat, sú bitcoiny definitívne preč. Vzhľadom k tomu, že ich bude iba 21 miliónov (aj keď môžu byť rozdelené na menšie takmer do nekonečna), umožňuje to scenár ich odstránenia vírusom alebo zničením úložiska u najväčších poskytovateľov peňaženiek.”
Jednoduché, však? Určite sa o to ešte nikto nepokúsil. Dotyčný pán by mohol pôsobiť ako poradca centrálnych bánk.

Čo je bitcoin?

Ok, na začiatok si teda povedzme, čo je to vlastne ten bitcoin. Keďže tieto stránky sú určené aj tým, ktorí angličtinu nemajú až tak v malíčku a väčšina informácií o digitálnej mene je práve v tomto jazyku, ponúkam otitulkované videá pre začiatočníkov:

%d bloggers like this: